07/06/2026
PREDSTAVUJEME PROGRAM FESTIVALU 📢
TO NAJLEPŠIE, ČO DOMA MÁME ✨👌🏻🏆
13. 6. 2026 (sobota) 20:30 / Veľká scéna
Námet, scenár a réžia: Katarína Babčáková
Účinkujú: Speváčky z folklórnych súborov: Čačina zo Spišskej Novej Vsi a Čerhovčan z Bardejova, sólisti tanečníci: Mária Vranová a Peter Vrana zo Smižian, folklórne súbory: Čerhovčan z Bardejova, Železiar z Košíc a Ilosvai z Veľkej Idy
Divákom Spišských folklórnych slávností v programe so symbolickým názvom To najlepšie, čo doma máme... predstavíme víťazov a ocenených celoštátnych postupových súťaží vyhlasovaných Národným osvetovým centrom, ktorí pochádzajú z východného Slovenska. V kontexte leitmotívu mozaiky národov nám účinkujúci predstavia tanečno-hudobné dedičstvo Rusínov, Rómov, Maďarov i Slovákov na Spiši, v Šariši a Above. Umelecké prejavy totiž nie sú len formálnymi tvarmi; ako metajazyk kódujú estetiku, normy i spôsob života generácií nositeľov kultúrneho dedičstva...
V programe sa predstavia víťazné a ocenené diela z Celoštátnej postupovej súťaže a prehliadky choreografií folklórnych súborov a tanečných zoskupení Jazykom tanca 2025, z Celoštátnej postupovej súťaže a prehliadky sólistov tanečníkov v ľudovom tanci Šaffova ostroha 2026 a z Celoštátnej postupovej súťaže a prehliadky hudobného folklóru dospelých Vidiečanova Habovka 2025.
Program je súčasťou festivalu “Mozaika národností Košického kraja”.
https://www.facebook.com/share/1GrsJwLMkS/?mibextid=wwXIfr
Mária a Peter Vranovci z FSk Smižančanka s ich interpretáciou tancov do šaflika a čardaš zo Smižian získali na krajskom kole súťaže sólistov tanečníkov Šaffova ostroha 2026 zlaté pásmo s návrhom na postup do celoštátneho kola.
Speváčky z FS Čačina zo Spišskej Novej Vsi sa na jeseň 2025 zúčastnili celoštátneho kola Celoštátnej postupovej súťaže a prehliadky hudobného folklóru dospelých Vidiečanova Habovka 2025, kde získali zlaté pásmo za ich interpretáciu piesní z Olšavice, rusínskej obce v Levočských vrchoch.
Speváčky z FS Čerhovčan z Bardejova na celoštátnom kole Vidiečanovej Habovky 2025 získali zalté pásmo s pásmom Porachuj, ďivčatko..., v ktorom interpretujú piesne z rusínskej obce Vyšný Mirošov na severe Šariša.
Choreografiu pod názvom A ľude ne anheľi... príbeh o tanci v tichu a ľudskosti v nás v podaní FS Čerhovčan z Bardejova nám predstavuje príbeh nepočujúceho človeka v rusínskom prostredí severného Šariša. Malá rusínska gréckokatolícka obec Hrabské leží v horskom prostredí Šariša pri hranici s Poľskom. Jej kultúra je ovplyvnená valaskou kolonizáciou a východným kresťanským rítom v tradičných tanečných, hudobno-spevných, ale aj materiálnych a duchovných, obradových prejavoch. „Dom ne cerkov a ľude ne anheľi…“ boli slová vyše 90-ročnej ženy z blízkej rusínskej obce o podstate ľudského správania. Boli inšpiráciou pri stvárnení príbehu mladého človeka s handicapom, s akými sa autorský tím a aj my všetci stretávame na našej zvukmi, hlasmi, pohybom sfarbenej ceste… Krátka epizóda na veľkonočný Velikdeň, keď po liturgii v obci usporadúvali zábavu pri snakovskej muzike. Poodhaľuje príbeh človeka, ktorý chce žiť, cítiť, počuť, tancovať v tichu, ktoré ho obklopuje. V dobe, keď bol handicapovaný „džadom“, vzbudzujúcim u niekoho ľútosť, u iného pochopenie, pohŕdanie či symbol trestu za hriech… Generačné, sociálne i osobnostné rozdiely ovplyvňovali aj postoje ľudí k tým, ktorí každodenne – v tichu – symbolicky niesli svoj kríž… Dielo získalo zlaté pásmo a špeciálnu cenu za režijno-dramaturgické spracovanie v kategórii B - tanečno-divadelné diela v Celoštátnej postupovej súťaži a prehliadke choreografií folklórnych súborov a tanečných zoskupení Jazykom tanca 2025.
Choreografia Klbko v tieni v interpretácii FS Železiar z Košíc nám predstaví symbolickú cestu života rómskej komunity. Choreografia rozvíja symbolické cestovanie rómskej komunity, ktoré sprevádza postava Nitkára využívajúceho klbko nitky ako symbol tradícií a vzájomného spojenia. Spev a prvá natiahnutá niť prebúdzajú tanečníkov z tieňa a uvádzajú ich do obrazu života v osade. Postupne sa vydávajú na cestu, počas ktorej spoznávajú zabudnuté, ale aj živé tradície. Vrchol prichádza v dramatickom súboji o ženu, keď sa v zápale boja niť pretrhne a odhalí tak krehkosť tradícií. Záver prináša zmierenie, pri ktorom tanečníci jednotlivé kúsky nitky znovu zviažu do jedného celku a zostávajú spolu. Spojené klbko sa stáva obrazom jednoty a návratu k sebe samým. Choreografia získala titul laureáta v kategórii B Celoštátnej postupovej súťaže a prehliadky choreografií folklórnych súborov a tanečných zoskupení Jazykom tanca 2025.
Program Zdar Boh! v podaní FS Ilosvai z Veľkej Idy spracúva tému života baníkov v maďarských lokalitách. „Zdar Boh!“ je tradičný slovenský pozdrav baníkov, pochádzajúci pôvodne z nemeckého baníckeho pozdravu „Glück auf!“, ktorý sa dá voľne preložiť ako „Šťastie hore!“ alebo ako želanie šťastného návratu z temnoty baní. Hrdinovia starodávnych mýtov zostupovali do podzemia, aby získali niečo dôležité pre seba alebo spoločenstvo. Presne to robia aj baníci: zostupujú, aby získali poklad z hlbín zeme. A áno: okrem zmyslu pre povolanie a profesionality potrebujú aj šťastie, pretože každý deň riskujú svoj život. Život baníkov nie je ani zďaleka bezpečný: baňa ich môže kedykoľvek pochovať. História baníctva je stará ako história ľudstva. Baníci si popri baniach nich zakladali komunity a usadlosti. Mnohé slovenské i maďarské mestá hrdo nesú vo svojom názve prívlastok „banské“. Komunitu baníkov môžeme charakterizovať ako pevné a súdržné spoločenstvo. Byť baníkom nie je len povolaním. Je to spôsob života. V podzemí, v tme sa mení zmysel pre čas, človek je vystavený iným podnetom ako na povrchu. Predstavenie sa pokúša ukázať život baníkov prostredníctvom jazyka ľudového tanca. Ako baníci žijú, ako oslavujú? Čo robia ženy, kým muži pracujú v bani? A predovšetkým: ako sa vyrovnávajú s neustálym ohrozením svojho života? Dielo ZDAR BOH! získalo titul laureáta Celoštátnej postupovej súťaže a prehliadky choreografií folklórnych súborov a tanečných zoskupení Jazykom tanca v kategórii C – komponované scénické autorské programy.
👉🏻 Hlavným organizátorom festivalu je Spišské kultúrne centrum SNV, kultúrne zariadenie Košický samosprávny kraj, v spolupráci s partnermi – Obec Hrabušice, Národný park Slovenský raj so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Slovenský raj&Spiš
👉🏻 Hlavným partnerom podujatia je Fond na podporu umenia, TIPOS
